Nikdy som nezastávala názor, že kvalitná obuv je dôležitá. Nemyslela som si to teda z hľadiska zdravotného. Nenapadlo ma, že to v akých topánkach chodíme, má vplyv na celú našu kostrovú sústavu, že v detstve má vplyv na jej vývoj a veľakrát je zlá obuv príčinou bolestí chrbta. Napadlo ma riešiť kvalitu obuvi v zmysle jej trvanlivosti a to teda bola som ochotná investovať do kožených topánok za pár tisíc, ale nešlo mu o jej zdravotnú nezávadnosť, ale len o to, že mi vydržia pár rokov. Na topánkach som si všímala hlavne to, ako vyzerajú, bolo pre mňa najdôležitejšie, aby sa mi páčili. Pohodlnosť išla bokom, niekedy sa mi dokonca stalo, že som si kúpila topánky o číslo menšie, len preto, že sa mi veľmi páčili a v mojom čísle ich nemali. Ani v mojej rodine nebolo bežné, že by sa niekto o obuv výraznejšie zaujímal, myslím, že v jednom období sa kupovala ortopedická obuv sestre, ktorá ju mala predpísanú od lekára, ale to bolo všetko. Nikto sa tým ďalej výraznejšie nezaoberal.

V topánkach som, ale nikdy netrávila zas až tak veľa času, zmenilo sa to však mojím nástupom do lesnej škôlky, kde som v topánkach trávila väčšinu hodín dňa pracovného týždňa. Začali ma veľmi bolieť nohy a začalo sa to prejavovať aj problémami s chrbticou. Po istej dobe, kedy sa to stále len zhoršovalo som začala pravidelne cvičiť jógu a pilates trochu mi to pomohlo, ale problémy nevymizli.

Neskôr som  problémami zašla k fyzioterapeutovi, ktorý mi navrhol nosenie barefoot obuvi. Sú to topánky, ktorých filozofia spočíva v prirodzenom chodení, čo znamená, že tieto topánky sú navrhnuté a vyrobené tak, aby umožňovali prirodzené správanie sa chodidla. V praxi sa to prejavuje oproti bežným topánkam tým, že prsty majú dostatok priestoru, topánka je všeobecne širšia- netlačí na nohu či prsty a podrážka je tenšia – je cez ňu cítiť prirodzený povrch zeme.