Pravdepodobne ste sa s tým označením o stretli už aj vy. Česi a Slováci sú vraj národy chatárov a chalupárov. Možno sami vlastníte chatu, chatku či chalupu. A keď aj nie, určite poznáte niekoho zo svojho blízkeho okolia. Nebude to náhoda.

Únik od normalizácie

 V bývalom Česko-Slovensku zaznamenalo chatárstvo a chalupárstvo najväčší rozmach v 70. a 80. rokoch minulého storočia, teda v období takzvanej normalizácie. Príčin bolo určite viac, ale politika v tom nepochybne zohrala významnú úlohu. Pre Slovákov a Čechov predstavovali chaty a chalupy akúsi zvláštnu formu dočasného azylu, úniku od každodennej šedi reálneho socializmu.

Kto sa nechcel angažovať v politickom živote plnom pretvárky, radšej sa uzavrel do svojho súkromia niekde na „samote u lesa“. Režimu to vyhovovalo, preto tento druh záľuby rôznymi spôsobmi podporoval. Ľudia rezignovali a nerebelovali, dokonca boli svojim spôsobom spokojní. Ak ste socializmus nezažili a neviete, o čom je reč, skúste si pozrieť napríklad dobový seriál Chalupáři z roku 1975. Dodnes sa teší veľkej obľube.

Únik z miest

Obdobie normalizácie máme už dávno za sebou. Na trávenie voľného času máme oveľa viac možností a nič nám nebráni cestovať do zahraničia. Nezdá sa však, že by chatárstvo a chalupárstvo dramaticky stratilo na popularite. Stačí sa pozrieť, ako trávime víkendy. V piatok poobede si zbalíme svoje veci, nasadneme do auta, deti dáme na autosedačky, zásoby na víkend uložíme do kufra a hor sa na chatu!

Veď tam je vždy čo robiť – pokosiť a poliať trávnik, pokopať záhradku, vyjsť si do lesa na prechádzku, večer si spraviť táborák a zaspievať pri gitare. Jednoducho idylka. A netreba pritom ani veľký komfort. Niektorým postačí aj voda zo studne, najmä ak máme po ruke ponorné čerpadlá. Podstatné je niečo iné. Byť v peknom a zdravom prostredí mimo mesta. Kým v minulosti sme unikali pred normalizáciou, dnes unikáme z miest. Aj to o niečom svedčí.