Bola som čerstvo po rozchode. Po ťažkom rozchode. Celé dni som chcela byť len vo svojej rozkladacej posteli. Presťahovala som sa do iného mesta a chcela začať nový život, na všetko zabudnúť. Prenajala som si krásny podkrovný byt v centre mesta a začala si zariaďovať praktické veci. Keďže som bola zrazu na všetko sama potrebovala som si zariadiť aj veci, ktorým som vôbec nerozumela. Ale práve to, sa stalo pre mňa osudovým.

V ten deň som mala na pláne zariadiť si internet, keďže to predtým vždy robil partner, veľmi som tomu nerozumela. Vyšla som von, len tak za nosom, že si snáď nejako poradím. Hneď pod domom som uvidela obchod s nápisom sieťové prvky a náradie. Vo výklade som uvidela router, tak som si pomyslela, že tu by som mohla uspieť. Vošla som dnu a zostala som stáť ako obarená. Za pultom stál dokonalý muž. Vysoký, veľké ramená, čierne vlasy a modré oči. Šarmantne sa na mňa usmial a spýtal sa ako mi môže pomôcť. Bola som v rozpakoch, a chvíľku som sa nezmohla na slovo. Ale nakoniec sa mi nejako podarilo vyjadriť, že potrebujem internet, či by mi vedel poradiť. Zasmial sa, že internet nesprostredkovávajú, ale že vie, kde mi poradia. Napísal mi na papierik adresu, kde by mi mohli poradiť a poprial mi veľa šťastia.

Keď som vyšla z obchodu na druhej strane papieriku bolo jeho telefónne číslo a pozvanie na kávu. Bola som šťastím celá bez seba, zjavne boli naše sympatie obojstranné. Na internet som celkom zabudla  a myslela už iba na neho.

Až na druhý deň ráno som sa odhodlala, že mu napíšem. Hneď večer sme sa stretli a rozprávali sa dlho do noci. Nevedeli sme sa rozlúčiť a po záverečnej v kaviarni sme sa ešte hodiny prechádzali po nočnom meste. Na druhý deň sme sa stretli znova, dnes sú to presne tri roky od toho osudového dňa a my sme spolu stále rovnako šťastní.